Kultúrny a spoločenský život graduje na Gymnáziu J. M. Hurbana v Čadci tradične na sklonku roka sériou stužkových slávností. Tá naša sa však konala začiatkom novembra, a tak ponuka pani profesorky triednej zúčastniť sa výletu do vianočného Salzburgu našla odozvu aj u nás – piatakov. Radi sme robili spoločnosť sextánom a tretiakom štvorročného štúdia. Kompletná zmes študentov našej školy teda odštartovala dvojdňové dobrodružstvo 7. 12. 2017 v skorých ranných hodinách. Tma, hmla a zamračené nebo nám zatiaľ starosti nerobili, nakoľko sme plní očakávania spokojne dospávali. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď nás okolo obeda vítali zasnežené vrcholy Álp a priehľadne čistá, modrá obloha. Tešili sme sa na prvú zastávku v Hallstatte, i keď sme chvály na úžasnú atmosféru tohto mestečka, známeho z dejepisu (halštatská kultúra), brali s rezervou. Avšak, i keď krátky, pobyt v malebnom prostredí medzi horami a jazerom nás uchvátil. Len sme sa nechali unášať čarom okamihu a davom všadeprítomných kórejských, japonských, talianskych i českých turistov...Až natoľko, že sme nestihli povinný bod programu - prehliadku známej kostnice pri cintoríne. Úprimne povedané, nám to nevadilo, aspoň sme zatiaľ ukoristili prvé suveníry.
Skoré ranné vstávanie, dlhá cesta a úžasný nečakaný zážitok z Hallstattu by nám už na prvý deň aj boli stačili. Preto sme veľmi nechápali zhon a istú dávku nervozity vpredu nášho autobusu zo strany pani profesoriek. Meškali sme totiž na vopred objednanú prehliadku soľnej bane v Halleine. No a čo? Netušili sme, o aké zážitky by sme boli prišli, keby nás ochotne neboli počkali: trendové špeciálne obleky šité ako na mieru, prepravu pohybujúcou sa „lavičkou,“ miestami naozaj veľkou rýchlosťou a najmä - drevenú šmýkačku vedúcu do útrob soľnej bane ďaleko až na hranice s Bavorskom! Medzitým nezrozumiteľný výklad rakúskeho sprievodcu, ktorému sme nerozumeli ani po anglicky, ani po nemecky. Snaha pani profesorky Chmurovej, čo to nám o histórii bane a mesta Salzburg preložiť priamo na mieste prišla vhod. Len sprievodca nebol rád, lebo sa ponáhľal. Boli sme šťastní, že nás aspoň neukrátil o ďalší nečakaný zážitok: plavbu loďou po podzemnom soľnom jazere. Nakoniec sme si užili ešte jednu šmýkačku a to už bolo na jeden deň naozaj dosť. Pri odchode zo soľnej bane sme zistili, že tento náš zážitok bol zachytený na fotografiách, ktoré sme si mohli zakúpiť. Tí, čo tak urobili, iste neľutujú túto nemalú investíciu.
Do Salzburgu sme dorazili podvečer plní dojmov netušiac, že ešte budeme mať možnosť ovoňať typickú vôňu Glühweinu na vianočnom trhu (iba ovoňať!). Aj pobyt na mládežníckej ubytovni mal svoje čaro, keďže sme si svoje dojmy zdieľali do neskorých nočných hodín. Pani profesorky síce upozorňovali, že aj na druhý deň máme pestrý program.
Rovnako pestré a chutné boli aj raňajky a my sme posilnení mohli absolvovať program nasledujúceho dňa: Hohensalzburg, ten sa nachádzal veru poriadne vysoko, a tak sme uvítali presun hore takzvanou Festungsbahn. Ešte pred sľúbenou prehliadkou hradu sme sa zhora pokochali úchvatným pohľadom na historické centrum Salzburgu s mnohými známymi objektmi: Peterskirche, Dóm, zámok Mirabell, rezidencia a niekde tam vnútri zastrčená Getreidegasse s rodným Mozartovým domom. Hodinová prehliadka hradu bola pútavá a nám sa naskytol ešte jeden pohľad na celú panorámu Salzburgu – z veže. A tak sme fotili a fotili...Viete, že Salzburgský býk sú varhany, ktoré pôvodne slúžili na to, aby obyvateľov mesta budili? A že za slávnou históriou mesta stojí biskup Dietrich Wolf von Raitenau? A že pod hradom sa nachádza najstaršia reštaurácia v Európe (z roku 803)? My sme ju boli obzrieť aj zvnútra! K historickým poznatkom sme pridali aj nejaké kulinárske z trhu – pravé Mozartové guličky, napríkladJ Cesta naspäť bola veselá a hlučná. Namiesto Malej nočnej sa autobusom rozliehali tóny Ej, sokoly z výšky hľadia...
V. G