Internát predstavuje živý organizmus plný cieľavedomých ľudí, ktorí sa nebáli prekonať hranice svojho domova a vyrazili študovať často ďaleké kilometre od svojho regiónu. Už to si vyžaduje dávku odvahy, lebo nie každý sa nebojácne vrhne objavovať iný kraj s inými mravmi a kultúrou. Niektorí si myslia, že si na nový kolektív nezvyknú. No náš internát sa skladá z ústretových vychovávateliek, ktoré sú často našimi kamarátkami a bútľavými vŕbami, najmä keď niečo potrebujeme.
Tak sa aj začal nový školský rok, a to príchodom už oťukaných „mazákov“, dlhoročných študentov, medzi ktorými boli aj tí, pre ktorých bol ten školský rok posledným stredoškolským. Avšak prišli aj tí najpovolanejší, nováčikovia – prváci. Mnohí z nich tam boli už predtým, aby si internát obzreli, no tentokrát je to naostro. Treba byť zodpovedný a postarať sa sám o seba. Život na internáte nie je vždy jednoduchý, ale s pomocou internátnej rodiny – ostatných študentov sa dá zvládnuť. Vychovávateľky všetkých privítali a snažili sa trochu zľahčiť bojazlivú náladu niektorých „bažantov“. Samozrejme, v septembri nás neminuli ani začiatočné stretnutia, v ktorých sme si zopakovali pravidlá a prebrali naše zážitky z leta.
V októbri sme sa všetci zúčastnili besedy o požiarnej ochrane. Odborníčka, ktorá mala besedu na starosti, nám starostlivo vysvetľovala, ako efektívne používať hasiaci prístroj, ako sa správne zachovať pri požiari a upozorňovala nás na fajčenie. Jej výklad nám veľmi pomohol, aby sme sa vedeli zorientovať v takýchto nebezpečných situáciách aj v živote mimo internátu. Nasledovali imatrikulácie, počas ktorých sme pasovali našich prvákov za riadnych študentov a kamarátov v našom internáte. Isto, nie každý bol nadšený zložitými orieškami v podobe nevoňavých úloh, ktoré nútili našich prvákov sa aj trocha začervenať. Miešané nápoje, ktoré by sa nápojmi už nemali ani nazývať, tanec s balónmi či reťaz z oblečenia bol len zlomok zo slávnostného večera imatrikulácií. No všetci si tým museli prejsť a koniec koncov, v budúcnosti budú na to iba s úsmevom spomínať. Majú to, predsa len, aj spečatené sľubom a vlastným podpisom. Taktiež sme sa viacerí zapojili so svojimi športovými zručnosťami do volejbalového turnaja, organizovaného pani vychovávateľkou Ing. Júliou Brázdilovou. Tímy dali do toho všetko, ale víťaz je len jeden. Napriek tomu to bola neskutočná zábava.
Nezabudlo sa ani na Halloween party. Rôzne masky sa prezentovali a bili o víťazstvo, či už šlo o pirátov, čarodejnice moderného veku alebo kostlivcov. Niektoré z kostýmov boli tak prepracované, až ich bolo skoro nemožné nepokladať za kúpené v obchode či z dielní hororových filmov. Víťazovi sa jeho práca dozaista vyplatila, bolo vidno, že si na výrobe dal záležať a to mu prinieslo prvé miesto. Nakoniec sme strašidelný večer zakončili poriadnou párty, ako sa patrí. V rámci nerušenia pokoja J.
Nasledoval Mikuláš. V podaní jedného zo študentov. Nedalo sa nesmiať, jeho výlevy sarkazmu a irónie nám ozvláštnili tradičné vnímanie Mikuláša. Čokoláda za odmenu bola sladkou bodkou na záver. Ale muselo sa za ňu zaplatiť spevom, tancom či iným umeleckým činom. Nechýbalo ani klasické zdobenie perníkov. Potom sme sa už však rozutekali za svetlami vianočných svetielok.
Nový rok nám priniesol dávku predsavzatí. V duchu sme hútali, či sa nám podarí opraviť známky na poslednú chvíľu, či konečne začať s tou zdravou diétou plnou zeleniny a ovocia. Prichádzal Valentín, čo niektorých nezadaných jedincov značne deprimovalo, najmä pri pohľade na srdiečkový odev obchodov. My sme si však urobili, ako rodina, vlastný Valentín. Posedeli, pobavili sa. Dokonca sa na stoloch s občerstvením ocitla aj čokoládová fontána. Diskotéka primäla smutných single ľudí rozprúdiť svoju krv.
Mgr. Dana Bazelidesová si pre obyvateľov internátu pripravila krížovkársku súťaž. Všetci si lámali hlavy nad sudoku alebo klasickými krížovkami. Niektorí vrhali značne zmätené pohľady nad čudesnými názvami riek, na ktoré mali pred vyhodnotením prísť, no oblialo ich zadosťučinenie zo správneho riešenia. Iní si zas vraveli, že touto školou takto bez námahy a cvičenia vlastného mozgu asi neprejdú :D
V marci sa blížilo frankofónne popoludnie. Lektor priamo z Francúzska nás oboznámil s ich kultúrou pri počúvaní napríklad aj Édith Piaf. Pri kvíze sme si navzájom pomáhali, takže na umiestnenie sa až tak nehľadelo :-). Nakoniec sme si zaspievali zopár ľudových francúzskych piesní a odchádzali na izby naplnení niečím novým.
Náš internát sa však venuje aj osvete o environmentálnych problémoch. Vytvorenie hliadky na separovanie či deň Zeme nám ponúka sa aj osobne zapojiť a riešiť dôležitosť budúcnosti našej planéty. Tento postoj nás núti zamyslieť sa a aktívne sa vrhnúť do prúdu na záchranu našej Matky Zeme hlavne vďaka našej pani vychovávateľke Bc. Anne Smolkovej.
Na internáte sa nikdy nenudíme. Pani vychovávateľky si pre nás vždy prichystajú zaujímavé prednášky, keby sa aj tak stalo. Taká beseda o obchodovaní s ľuďmi, ktorú pre nás zorganizovala pani vychovávateľka PhDr. Zdenka Straková, to bolo dačo neskutočne zaujímavé. Hrôzam, ktoré na nás číhajú v tomto svete za každým rohom, sa musíme vedieť vystíhať a to nás naučili aj na prednáške. Alebo dôležité besedy s názvom Cukrík za cigaretu, ktoré mali na starosti všetky pani vychovávateľky, nám ukázali, aké je to strašné prísť o zdravie, a preto by sme sa mali radšej venovať športu a činnostiam, ktoré nás posúvajú ďalej a ktoré nás naopak nebudú ťahať dole.
Rok sa míňa rýchlejšie, než by sme si možno mnohokrát želali. Ale už sme o rok starší, dúfam, že aj múdrejší a skúsenejší a že sa všetci s radosťou budeme vracať aspoň na ten náš „rodinný“ internát a znova si všetko zopakujeme s opäť novými zážitkami.
Kristína Kobolková, II.G